Väčšina z nás si určite spomína na to, čo sme si kúpili za prvé zarobené peniaze. Ak sme ešte bývali z rodičmi, mali teda strechu nad hlavou a mamina kuchyňa bola vždy k dispozícii, nemali sme dôvod premýšľať nad tým, že by sme výplatu nemali minúť celú, že by sme si možno mali niečo odložiť. A ak sme k tomu neboli vedení od našich rodičov, tak na to nebol žiaden dôvod. Je smutné, že veľa dospelých ľudí, ktorí si zakladajú vlastné rodiny si často neuvedomuje, že to, čo zarobia, nemusia nevyhnutne i utratiť. Pokiaľ nám to finančná situácia dovoľuje, bolo by celkom fajn, odložiť si niečo i na „horšie časy“.

Načo sporiť, keď si chcem užívať?
Načo si mám sporiť? Veď teraz žijem a chcem si už všetko, čo mám! To býva obligátna a najčastejšia odpoveď na to, prečo si aspoň časť financií nezačať sporiť. Niektorí ľudia sú jednoducho zvyknutí na vysoký štandard, nové oblečenie, drahé autá a dovolenky a chcú žiť teraz.

To je síce pekné, ale čo bude potom, keď sa situácia zmení? Čo bude v prípade, že príde strata zamestnania alebo nedajbože choroba? Z čoho žiť potom, keď všetky peniaze sú premenené na kopec drahého oblečenia či na spomienky z dovoleniek? Potom je dosť neskoro „plakať nad rozliatym mliekom“.

Ideálne miery financií
Ideálne by bolo, keby si zarábajúci človek vedel svoje finančné prostriedky rozdeliť nasledovne:
· 10 % finančná rezerva
· 20% dlhodobé aktíva (poistenia, sporenie na dôchodok)
· 30% úvery
· 40% bežná spotreba

Je fajn myslieť na zadné vrátka
Je zaujímavé, že mnoho ľudí, ktorí nežijú v hojnosti či prepychu je schopných našetriť častokrát viac ako tí, ktorí si to môžu dovoliť. Jednoducho je to o prioritách, návykoch a sebadisciplíne. Stačí len utiahnuť uzdu nášmu rozhadzovaniu a všetko môže byť inak. V mnohých prípadoch sa určite dá pohodlne a príjemne žiť a ušetriť si i financie. Naučme sa byť disciplinovaní vo svojom živote a naučme tejto disciplíne aj naše deti. Možno v budúcnosti bude menej zruinovaných a nešťastných ľudí, ktorí prichádzajú o strechu nad hlavou, rodiny a často aj zmysel života.